Úsmev na výstrih ako dar

Autor: Tomáš Kraus | 9.1.2017 o 8:59 | Karma článku: 4,29 | Prečítané:  575x

Priznám sa, že najviac na svete ma tešil pohľad na dve veci: na výstrih pekných žien a na úsmev. Postupne mi však zlepšuje náladu už len úsmev. Môj vzťah ku dekoltu sa zmenil vekom.

. Neviem, či si  svet vôkol mňa uvedomuje dôležitosť smiechu, no pre mňa bol úsmev vždy darom . V mladosti som svoje okolie zabával desiatkami vtipov. Bol som takým amatérskym Menšíkom, ktorý považoval za samozrejmé, že pokiaľ sa ocitol v početnejšej  spoločnosti, bolo jeho psou povinnosťou zabávať  „osadenstvo“ vtipnými historkami. Dnes si myslím, že pre mojich najbližších to muselo byť utrpenie. Mali totiž tú smolu, že  môj repertoár  nebol bezhraničný,  a oni už pri prvej vete poznali pointu. Až raz, keď som sa pokúšal  ako vždy  zabaviť „osadenstvo“ spŕškou vtipov, dnes už vám nepoviem, či to bolo  iba chvíľkovou  stratou pamäti alebo už  začínajúcou starobou, som každú pointu pokazil. No, trapas. Našťastie, príslušníci mojej rodiny ma  vtedy pravidelne opravovali. Horšie bolo, ak som začal vtip, ktorý  náhodou  nepoznali...

Moje zabávačské schopnosti sa tým na celý život vyčerpali, avšak môj vzťah k úsmevu zostaL. Za starých sovietskych časov som chodieval pravidelne služobne v decembri do Moskvy.  V mrazivom počasí, ktoré kedysi zahnalo Napoleona i Hitlera z Ruska, som si všimol, že do krásneho, mramorom  a krištáľom ovenčeného metra, vstupovali  zababušení  cestujúci s maskou na tvári. Stojac  na schodoch eskalátora, som sledoval oproti sa vezúcich  Moskovčanov a ani raz sa mi nepodarilo  objaviť úsmev na ich  tvárach. Ľudia, ktorí dnes navštevujú Moskvu, mi  neraz povedali,  že by som dnešnú Moskvu  až na mauzóleum, nespoznal, no azda práve tento symbol Moskvy najlepšie charakterizuje  nálady Moskovčanov dodnes. Neverím, že sa Putinovi medzičasom  podarilo  vyčariť úsmevy Moskovčanov v metre. Vždy potrebovali k úsmevu  stakan vodky.  Azda, až raz zbúrajú mauzóleum, nastúpi smiech. To sa naozaj radšej vyberiem do Bruselu, kde je symbolom cikajúce  chlapča, vyludzujúce  milé  úsmevy okoloidúcich.Ak chcete, hľadajte v tom symboliku.

Smiech je zrkadlom spoločnosti, mimické svaly a žiara v očiach odrážajú celú spoločenskú náladu. Všimnite si prosím môj postreh: Spozorovali ste  niekedy  čo i  len náznak úsmevu na tvárach našich špičkových politikov?

Úsmev nie je  odrazom  dostatku materiálnych pôžitkov, veď cestovatelia po návšteve  afrických kmeňov tvrdia, že domorodci sa  vraj smejú od rána do večera, pričom ani len netušia  čo je to blahobyt.  Väčšina svetobežníkov vám   povie, že títo ľudia sa smejú určite viac ako naši politici s platmi a benefitmi   o akých sa  obyvateľovi africkej  chyže  môže iba snívať.

   Čo vie teda vylúdiť obyčajný ľudský úsmev, ktorý mám tak rád? Stáva sa mi, že oprotiidúca žena sa  na ulici  usmieva. Môžete mi povedať, že človek sa nemá smiať bez príčiny, no ja si nemyslím, že  ide o blázna. Keď už nič iné, dobrá  nálada má na  bezprostredné okolie infekčné účinky. Ja  využívam napríklad namiesto vtipov psa. Môj pes nie je prototypom dokonalosti, doslova  sa plantá životom, nevie nič, jediné čo dokáže, je vylúdiť úsmev. Obrazne povedané, tisíckrát denne som svedkom toho, ako sa ľudia pri pohľade na to malé čierne klbko  začnú usmievať. Zahraniční turisti ma  s úsmevom na tvári zdvorilo požiadajú, či sa s týmto zrejme fotogenickým  zvieracím  ksichtom   môžu odfotografovať. Dospel som k názoru, že na úsmev naozaj   netreba veľa. Kedysi som sa bavil  na Werichovi, Horníčkovi, Sovákovi a mnohých ďalších. Keby som sa mal spoliehať na súčasných humoristov, nebolo by mi práve do  smiechu. Z dvojzmyselných vtipných narážok komikov minulosti  sa v dnešných“ stand-up-och „ objavujú len jednoznačné vulgarizmy, ktoré vo mne nevyvolajú ani len  úškrn.

Smutný by bol život bez smiechu. A má navyše  tú výhodu, že  sa ani  v staršom veku nemíňa účinkom tak ako napríklad výstrih.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?