Úloha automobilu v dejinách

Autor: Tomáš Kraus | 5.1.2017 o 16:17 | (upravené 5.1.2017 o 20:13) Karma článku: 3,04 | Prečítané:  308x

;V pamäti mi utkvel volebný sľub kandidáta na mestského poslanca v Bratislave nasledujúceho znenia: Splním mojim  voličom sľub, že do bratislavskej Dúbravky bude dopravný podnik prepravovať cestujúcich  iba nový typ električiek.

Volil by som ho,  i keď netuším, ako by mohol daný sľub splniť. Trebárs  tak, že by kúpil tento   krásny výrobok plzenskej Škody z vlastného vrecka a daroval ho  Dúbravčanom ? Čo jeden , desiatky.

Podobný sľub mi pripomínal  znenie   záväzkov   kandidátov na zisk hrdého titulu brigády socialistickej práce.  V pezinskej psychiatrickej liečebni si napríklad taký adept na horeuvedený hrdý titul dal záväzok, že zdravotné sestry budú podávať pacientom požadované lieky tak, ako to do  chorobopisu zapísal  lekár. Nevymýšľam si.

No, psychiatria...

Z hľadiska logiky veci, sú si  oba záväzky veľmi podobné, hoci   v prvom prípade sa  pokúša dostať budúci poslanec do mestského parlamentu, zatiaľ čo v druhom  si po jeho naplnení mohla vedúca brigády socialistickej práce  strčiť diplom...

Vrátim sa však k električke. Stal som sa totiž  jej otrokom. Až do chvíle, kým sa tento výdobytok novej doby v oblasti verejnej dopravy neobjavil na bratislavských koľajniciach, monopol na môj presun v rámci mesta   predstavoval výlučne  vlastný automobil. A nešlo o krátky časový interval – viac ako päťdesiat rokov. Z križovatky, čakajúc  na zelenú,  som spoza volantu  s dešpektom pozoroval  tlačiacich sa nešťastníkov, predstavujúc si,  ako sa   podľa ročného obdobia z  nevykúrených, či naopak  neklimatizovaných  priestorov vyteperia  z tohto pekla  na zastávke  , zatiaľ čo ja  si vystúpim z môjho miláčika, ktorého sa, o čom som bol presvedčený, nikdy nezrieknem.

A vidíte, časy sa menia. Dnes, keď si sadám doteraz  už nášho, spoločného  dopravného výdobytku 21. storočia -  a na už spomínanej križovatke sledujem z jeho okna  vodičov áut  ako sa  pomaly posúvajú, len aby sa konečne dostali o slimačí krok ďalej, pričom atmosféra v útrobách električky zodpovedá klimatickému ideálu, ovládne ma pocit šťastia. No áno, človek sa má tešiť aj z maličkostí /riaditeľ dopravného podniku to asi nepovažuje  pri platení leasingu za maličkosť, ale cestujúci je  „homo egoistus/.

Ak som v rannej mladosti  reptal na dlhé intervaly, priznám sa, že  som teraz  zašiel v mojich nárokoch až tak ďaleko, že do  archaického typu električky  nenastúpim a trpezlivo čakám na príchod, ako tomu vravím, električky dúbravského typu.

Auto v meste pre mňa stratilo svoje čaro. Kráčam s duchom doby, tak ako si to žiada environmentálny prístup. Moje dieselové auto, zaťažené navyše neserióznosťou nemecko-českého výrobcu, ktorý by sa ma, za svoj prístup k čistote ovzdušia hanbiť, ticho skučí v garáži. Ak si večer  v posteli rekapitulujem deň, lepšie sa mi zaspáva. Mám nad sedemdesiat rokov, cestujem zadarmo, naša zlatá mládež pri pohľade na moje šediny  rada vstáva z obsadených  pohodlných sedadiel,  nehľadám a neplatím poplatok za parkovanie, jednoducho sveta žiť. V spánku udeľujem nádejnému poslancovi diplom  brigády socialistickej práce.Do  mestského parlamentu by som ho za tú blbosť ani vo sne  nepustil.  Moje auto sa stalo špecialistom na dlhé trate.  Tam vidím jeho  budúcnosť.

P.S.

 

Auto zatiaľ nepredávam.  Chýba mi   podobný komfort v autobusoch mestskej dopravy. Niežeby nechodili  aj do Dúbravky, ale na to, aby ste sa dopracovali ku niektorým sedadlám,  mali  by  pre dôchodcov pridať  i plošiny, ktoré by pasažiera vyniesli   až na uvoľnené miesto. Tak počkám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola desiateho januára vypovedať Zuzana Hlávková. Stalo sa tak ešte predtým, ako bol prípad posunutý elitným policajtom.

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Aké osoby sú v pozadí hazardu?


Už ste čítali?