A potom verte symbolom

Autor: Tomáš Kraus | 4.1.2017 o 7:59 | (upravené 4.1.2017 o 17:13) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  579x

Pred očami sa mi mihá obraz nevídaný: Na stupni víťazov v slalome žien  dve Slovenky a jedna Češka. Svet, nielen ten zasnežený,  sa mení. Iba tie  symboly zostávajú....

Spomínam si iba  na dva prípady, keď som bol na Slovensko hrdý.Prvý raz,keď dvíhal nad hlavu pohár za víťazstvo na majstrovstvách sveta  v hokeji   v Prahe Slovák, kapitán mužstva Dárius Rusnák a teraz, keď som  na vlastné oči sledoval  dve vlajky na stožiaroch, slovenskú a českú  a počul dve slohy slovenskej hymny, ktorej druhú slohu, priznám sa ,dodnes nepoznám. Čo však poznám – to sú dôvody, prečo si symboly akosi v našom prostredí nevážim.

    Keď som sa učil na vysokej škole o Ľudovítovi Štúrovi, na ktorého bol  prísny profesor Fraňo Ruttkay    natoľko  vysadený, že sme sa  na štátnici  báli,  len aby sme „ ho“  nedostali,  pretože by od nás mohol požadovať    vedomosti hoci i    o tom, kedy chodil na WC. Bol to jednoducho symbol slovenskosti, no zároveď postrach, prameň našich  obáv  o profesnú  budúcnosť. Pravda, zostáva dodnes nezodpovedanou odpoveďou na otázku, čo by bolo so Slovenskom, nebyť Štúra...I keď sa mu ešte  nepodarilo skonštituovať republiku, Slovákom dal do vienka  jazyk, čo býva za normálnych okolností skôr pliaga ako dar.

    Ak  sme už  pri tých menách, ktoré môžu tvoriť symbol, nuž poďme pekne po poriadku: Jeden sa nechal prikvačiť fúzatým netvorom z Berlína  ku vzniku republiky, o ktorej pôvodne ani nesníval. /Veď pôvodne  bola reč, pokiaľ viem, iba o autonómii/. O päťdesiatštyri rokov neskôr si sadli v rámci Nudy v Brne dve  ako sa neskôr ukázalo, komické figúrky pod košatý strom v záhrade vily, ktorá sa oprávnene dostala do histórie architektúry ako symbol dokonalosti dobového štýlu, zatiaľ čo o spomínaných „otcov dvoch národov“ o sto rokov  nikto čo i len nezakopne, a keď, tak iba v súvislosti s rozkrádaním a podozrivými amnestiami. Takže mená ako symboly, radšej vynechajme.

  Poďme ku vlajke. Vrátili sme sa k nej bez náznaku tvorivej fantázie, bez toho, že by sme zohľadnili, že vo vetre jej plápolania  kráčali naši spoluobčania počas vojny kamsi do neznáma, odkiaľ sa potom  už domov nevrátili.Nevravím, že o tom premýšľam od rána do večera, no históriu neoklameš.

   Mám vzťah ku prezidenstkému palácu. Kedysi som tam pobehoval  v pionierskej šatke, prisahajúc vernosť Klementovi Gottwaldovi. /Neskôr som tam mal stužkovú, pán prezident/. Potom som tam hral divadlo...

 Odvtedy som vo vnútri   nebol. Iba zvonku sa pozerám, ako sa mení. Najskôr tam jeden z prezidentov varil hore v manzardke na dvojplatničke guláš. Vo vianočnom období vytvoril z prezidentského paláca vysvietenú perníkovú chalúpku. Neskôr sa komusi nepáčila uniforma čestnej stráže, tak ju prešil. Nezabudol na pierko v klobúku. Nášmu súčasnému predsedovi najslovenskejšej strany sa to tak zapáčilo, že  ťažkoodencov z rokov meruôsmych  sem-tam vezme i ku vláčiku alebo do budovy národnej rady.

Najradšej som mal symbol reprezentújúci nejaký dátum. Dôvod je jasný. Človek nemusí ísť do práce.

Aj deťom sa začína školský rok o deň neskôr, lebo 1. septembra sme držali v rukách prvú ústavu. Preboha, spomeňte si, v čích rukách. Jednak si neskôr navidomoči  plietol papriku s trafikou a neskôr z nej  ďalší popletkovia aj tak urobili  trhací kalendár, len  aby sa podľa nej riadil „nezávislý „ústavný súd.

Jediný „dátumový“ symbol – 28. október – Deň vzniku masarykovskej repobliky , nie je štátnym sviatkom, hoci bez tohoto dňa by sme dodnes chodili  s pierkom za klobúkom.

Mám pokračovať? Svätoplukov kôň s výrazným pohlavným ústrojenstvom tátoša, na ktorom sedí vladár, ktorý nikdy nebol iba Slovákom...

Stačí. Neverím symbolom, ale ľuďom. Takej Zuzulovej ,, Vlhovej, Saganovi, Cibulkovej. Všimnite si, prosím, všetko sú to  ľudia, ktorí sa živia takpovediac  schopnosťami tela. Ukazuje sa,že v oblasti „ducha“, sme na tom  akosi poslabšie. Ak sa takí  raz nájdu, bude zo mňa národovec.

 

  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Bankár: Sme hákliví na ľudí, čo chodia do banky vkladať peniaze

Martin Techman tvrdí, že polovica hypoték už čoskoro zdražie.

KOMENTÁRE

Keď sa z nájomného vraha stane Superstar

Scény pri prepustení Kajínka pripomínali skôr rockový koncert.


Už ste čítali?