Otvorený list Petrovi Schutzovi

Autor: Tomáš Kraus | 1.1.2017 o 19:29 | (upravené 2.1.2017 o 10:57) Karma článku: 10,71 | Prečítané:  3437x

V ponovoročnom vydaní denníka Sme som objavil rozhovor s Petrom Schutzom. Už samotná skutočnosť, že sa redaktorka podujme urobiť interviev s vlastným kolegom naznačuje, že ide o osobnosť pozoruhodnú, jedinečnú, výnimočnú.

.  Je to v našich malých slovenských pomeroch  zjav nevídaný a azda okrem  jeho kolegu Mariána  Leška z Trendu ma dnes nenapadá ani jeden slovenský „pisálek“, ktorý by bol hodný toho, aby si zasadol ako partner pred diktafón menej prominentného autora. Nuž stalo sa. V jednej odpovedi na otázku som sa dočítal, že pán Schutz nemá rád, keď ho niekto osloví v košickej kaviarni za účelom či   už, aby ho jednoducho pochválil, alebo preto, že nechce byť rušený vo svojom politickom rozjímaní.  Podľa všetkého žije tento autor vo svojom svete, nechce byť  ani zamak ovplyvňovaný iným názorom, či vyrušovaný  naivnými argumentami  menej erudovaného spolustolovníka. Sám so  zažil v jednej košickej kaviarni jeho odmietavý postoj, osloviac ho slovami vyjadrujúce môj obdiv nad jeho tvorbou. Chápem...

Napriek tomu sa dodnes domnievam, že si chválu zaslúži. V princípe zdieľam bezo zbytku jeho svetonázor a som uzrozumený s tým, že korešpondujú  často s tým mojím. S jednou pripomienkou: Pokiaľ im rozumiem...

Neviem, či  tieto riadky presvedčia náhodného čitateľa o tom, že som v podstate gramotným občanom. Ba ani ich dopad predpokladám  nedopadne na takú úrodnú pôdu, aby na veci niečo zmenili, no napriek tomu mi nedá, aby som svoj názor nevyjavil.

Pán Schutz, ja vám prestávam rozumieť!

Nie, ako redaktor na dôchodku, som  nezabudol abecedu , ba ani som nezbadal, že  by sa ma chytal Altzheimer či iný starecký neduh. Jednoduchu pri čítaní vašich článkov v poslednom čase strácam niť súvislostí, ktoré sa mi snažíte ponúknuť. Chytám sa každého slova  ako topiaci sa slamky, aby mi neunikli vami  ponúkané riešenia, zakaždým však narážam  na zátvorky, ktoré ma nútia vrátiť sa ku začiatku vety,  čím sa prepadnem do situácie, že som zabudol na  vaše prvotné myšlienkove pochody. Vtedy mi pripadáte ako šachista, ktorý vie predpovedať ďalších dvanásť ťahov. Je to síce úchvatné, pre šachového veľmajstra, ale pre človeka,  ktorý je rád, že pozná, ako sa hýbe figúrkami, ste pripravili nevyriešiteľný rébus. Zrejmé si neuvedomujete, že píšete pre slabších šachistov, ako ste vy sám. Chcem vám teda pripomenúť základné pravidlo, na ktoré ste vo svojej autorskej eufórii zabudli:

Píšete pre ľudí, nie, aby ste ich presviedčali,že ste múdrejší ako oni. Pokiaľ  chcem pochopiť každý váš argument, potrebujem sa naučiť nielen po slovensky, ale i po latinsky, anglicky, francúzsky,  či maďarsky. Ak vo svojom článku použijete  slovko-dve z týchto jazykov, prosím. Beriem to, že slovenský jazyk azda nepozná ekvivalent, skôr však ide o obohatenie novinárskeho jazyka, ktorý však v tomto prípade akosi stráca na zmysluplnosti a ide na úkor zrozumiteľnosti. Temer v každej vašej vete sa nachádzajú zátvorky, trojbodky, otázniky, ktoré majú naznačovať viacvýznamovosť vašich tvrdení a ja neviem, ktorý z významov, ako človeka  vašim jazykom sa vyjadrujúc „opinien leader“ , teda autora, ktorý  dokáže ovplyvniť verejjnú mienku,ma byť pre mňa prioritný.

  V anglickom mediálnom priestore nájdeme novinárov, ktorých považujú i naslovovzatí odborníci za partnerov pre danú oblasť. Čítal som kedysi vetu od bývalého ministra financii  Ivana Mikloša, že mnohé vaše odborné články z jeho oblasti  mu priniesli obohatenie pre vlastné rozhodnutia. Ktorýže iný slovenský publicista sa môže pochváliť takýmto citátom! Skôr sme v súčasnosti svedkami dehonestujúcich  hodnotení článkov mojich tvorivých kolegov, dopúšťajúcich sa  neprehliadnuteľných chýb, omylov, neoverených uverejňovaných informácií. Vy ste v tomto smere skutočne jedinečný a hovorím to bez akejkoľvek irónie. Ale platí to pre všetky oblasti, ku ktorým sa vyjadrujete? Okrem financií nájdeme  vo vašej tvorbe  „všepravdy“ z oblasti zdravotníctva, školstva,vnútra, domácej politiky ,  maďarskej, tureckej, americkej, ruskej, sýrskej problematiky a to som ani zďaleka nevymenoval všetky, nevraviac o hokeji, futbale, športe vo všeobecnosti.  Z histórie poznáme také osobnosti akými boli Leonardo da Vinci, z našej histórie Matej Bel z Očovej, ktorí sa vyznačovali naozajstnou genialitou v mnohých oblastiach, počkajme si na to, ako vás zhodnotia budúce generácie.

Zatiaľ zostaňme pri súčasnosti. Po vytvorení  denníka N sa Vám otvoril neobmedzený priestor vo vašom materskom periodiku.  Stali ste sa uznávanou autoritou a ja vám ju tiež priznávam. Len vás prosím, držte sa trochu hesla:  Menej je niekedy viac.

P.S. Ospravedlňujem sa za chyby, ktorých som sa v otvorenom liste dopustil. Vyplývajú jednak z toho, že som sa ocitol v autorskom ošiali a príliš rýchlo som ho vypustil do virtuálneho sveta a potom i zo  skutočnosti, že nemám nad sebou redakčnú kontrolu, ktorá by  môj text skorigovala. Ale  domnievam sa, že o to sa vedenie redakcie Sme nepokúša ani v prípad textov pána Schutza.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Bankár: Sme hákliví na ľudí, čo chodia do banky vkladať peniaze

Martin Techman tvrdí, že polovica hypoték už čoskoro zdražie.

KOMENTÁRE

Keď sa z nájomného vraha stane Superstar

Scény pri prepustení Kajínka pripomínali skôr rockový koncert.


Už ste čítali?