reklama

Adrenalín

Vedecké výskumy vraj potvrdzujú, že človek vo svojom živote potrebuje vyplavovanie adrenalínu. Ľudia, ktorí  vypadnú po prvý raz z lietadla s padákom na chrbte,  pri pristátí  vykazujú  príznaky nekontrolovaného šťastia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Strúhajú na tvári tupé grimasy, ktoré nemajú nič spoločné so šeďou reálneho sveta. Môj prípad naznačuje, že ani vedci nemusia mať vždy pravdu. Sudičky mi buď nenadelili do mojej výbavy ani zamak adrenalínu, alebo môj strach jednoducho prehluší akékoľvek vyplavovanie hormónu, ktorý sa tvorí kdesi v dreni nadobličiek. Keby sa to netýkalo celého môjho života, mohol by som sa vyhovárať na dôchodcovský vek, ktorého som sa bez štipky adrenalínu dožil, pravdou však je, že ma pocity šťastia oblievajú v celkom iných životných situáciách ako pri zoskakovaní z lietadla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Alebo si to chémia vymyslela so mnou inak.

Napríklad môj strach z výšky sa už dostal do štádia, že keď sledujem počínanie celkom cudzieho človeka na televíznej obrazovke stojaceho na pokraji priepasti ,nehovoriac o pozorovaní lešenára pri práci vo výške, zodpovedajúcej druhému poschodiu. V takých chvíľach sa mi doslova roztrasú nohy, hľadám oporu v imaginárnom nejestvujúcom zábradlí, ktoré by som v tej chvíli naozaj potreboval. Rácio mi síce nahovára, že v takom prípade ja nebudem tým, ktorého nepozornosť pripraví o život, ale moja nadoblička i napriek tomu vyplavuje zrejme adrenalín, ktorý by som potreboval vylučovať viac vo chvíľach, keď sa to bude týkať iba mňa. Telu jednoducho nerozkážeš...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V duchu si nahováram, že na príčine je mozog, ktorý riadi tento párový orgán a má priamu súvislosť s mojim mierumilovným charakterom. Pokladám sa za človeka, ktorého sa žiadna agresivita netýka. Patrím ku generácii , ktorá priamo v uliciach s výnimkou 21. augusta 1968 nepočula jediný výstrel. Nechodievam do kina na akčné filmy, plné revolverov, guľometov, výbuchov, karambolov. Stačí, že sledujem správy zo sveta, plného útokov na nemocnice, zrazených divákov sledujúcich ohňostroje, redaktorov, pripravujúcich nasledujúce vydanie novín, či malých detí, nechápajúcich, prečo sú práve ich malé telíčka predmetom záujmu pilotov, letiacich v dvetisícmetrovej výške.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale, aby som nezabudol, patrím k tým ,ktorí museli absolvovať základnú vojenskú službu. Veliteľ našej roty dozaista nezabudne na moje jednodňové cvičenie na strelnici. Stáli sme v zákope, do ruky mi dali granát a po potiahnutí poistky som mal hodiť výbušninu čo najďalej od zákopu. Ruka sa mi triasla a tak som ho hodil nie čo najďalej, ale čo najvyššie. Granát dopadol asi dva metre od zákopu, ktorý nám všetkým zachránil život. Rotu vtedy zaplavil adrenalín na dva životy. Vysvetlenie je jednoduché: Problémom je strach, nie výška.

Veď môj strach z výšky nemá s realitou nič spoločné. Svedčí o tom skutočnosť , že sa lietania na veľkých strojoch nebojím, že zatiaľ čo na lanovku, kde mi visia nohy vo vzduchu si nesadnem, no na kabínkovej sa vytešujem z nádherného pohľadu na matičku zem. I keď následok prípadného pádu je rovnaký, no nie? Jednoducho nadobličke nerozkážeš...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Vysvetlenie je jednoduché. Spúšťacím ventilom je vzduch, presnejšie priamy kontakt s ním. Svedčí o tom zážitok z mojej aktívnej činnosti sťa redaktora športového obrázkového týždenníka. Poslali ma vedno s fotoreportérom na majstrovstvá sveta v parašutizme niekde na Moravu. Nepriaznivé počasie spôsobilo, že dopoludnia dvojplošníky neštartovali a tak sme sa vybrali na obed. Po dobrom moravskom vrabcovi sme sa vrátili na letisko , kde sa už počasie trochu umúdrilo a parašutisti nasadali do lietadiel. Priama účasť reportéra na akcii prináša do reportáže kvalitu, nuž prehovorili ma, aby som do lietadla nastúpil i ja. Po vzlietnutí som však konštatoval, že počasie sa zasa až natoľko neumúdrilo.

O slovo sa hlásil môj plný žalúdok. Keď v požadovanej výške otvorili dvere lietadla, prúdiaci vzduch spôsobil, že moravský vrabec z môjho žalúdka odletel. Po pristátí mi budúci majstri sveta v zoskoku padákom vraveli, že ešte nikdy s takou radosťou neopúšťali lietadlo, čím som priaznivo ovplyvnil ich presnosť pristátia. Medailu som však nedostal.

Za zbabelosť sa medaila nedáva. V živote som sa pripravil o veľa krásnych zážitkov. Ocital som sa v blízkosti visutých mostov, na ktoré som nikdy nevstúpil. Bol som pri mnohých rozhľadniach, no jediné, čo mi po nich zakaždým zostalo, bol vykrútený krk, keď moje oči sledovali tých odvážnejších, stúpajúcich po schodoch, len aby im neunikol pohľad zhora na toho zbabelca tam dole. Videl som v televízii sklenenú podlahu v americkom veľkom kaňone , nedávno otvorený najdlhší sklenený most v Číne, či vo výške 600 m týčiacu sa plošinu nad nórskym fjordom, to všetko sú pozoruhodnosti, ktoré, ako dúfam, nezažijem. Svet však kráča smerom, ktorý mi nie je naklonený. S týmto prízemným poznaním musím ďalej žiť.

Tomáš Kraus

Tomáš Kraus

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinár na dôchodku. Samostatný publicista obrázkového športového týždenníka Štart, ktorý už nevychádza Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu