reklama

Noviny

Ľudia sa už bez nich zaobídu. Lebo sa zrodil internet. Patrím ku generácii, ktorá tento slogan nepovažuje za pravdivý. Jednak som „vyučený“ novinár s dlhoročnou praxou a potom – potrebujem v rukách papier.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

. Viem, evokujem touto myšlienkou jeho pejoratívne upotrebenie, ale aj z môjho nie príliš vysokého dôchodku, si ešte toaletný papier viem zadovážiť. /A aj kvalita novinového papiera sa zhoršila/. Utešujem sa aj tým, že aj po vzniku televízie sa tvrdilo, že filmy, kiná zaniknú a ľudia budú sedieť doma pri sliepňavom svetle obrazovky. Nestalo sa a nemalo by sa to stať ani novinám pri existencii internetu. Lenže prax ukazuje niečo iné. Pričom na vine nie sú čitatelia, ale tí, ktorí z tejto profesie žijú. Novinári si sami podkopávajú stoličku pri svojom teraz už nie písacom strojí, ale počítači, ktorý ich čoskoro pripraví o chlieb náš každodenný. Neviem, či je to pravda, ale jeden môj postarší kolega, ktorý ešte pracuje, mi tvrdil, že na tlačenej verzii pracujú slovom aj písmom dvaja mladí „ajťáci“, zvyšok „redaktorov“ pracuje na internetovej verzii denníka, zatiaľ čo tí dvaja „novinári“ preklopujú virtuálnu formu informácii do papierovej podoby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A výsledok? Hrozná berlínska udalosť z vianočných trhov, ktorá sa odohrala o 20,32 minút, sa do denníka v nasledujúci deň nedostala, lebo bolo po uzávierke. Vedenie denníka sa môže na ďalší deň aj rozkrájať a venovať tejto tragickej udalosti hoci celé vydanie, u mňa stratilo tvár.

 Žijeme v dvadsiatom prvom storočí, ak sme vôbec v niečom pokročili, tak je to predsa rýchlosť prenosu informácií. Pamätám si, ako som na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Mníchove, a to bolo v minulom tisícročí, s otvorenými ústami sledoval mojich západonemeckých kolegov, píšucich na počítačoch počas prestávky medzi prvou a druhou tretinou a tvrdili mi, že text putoval rovno do rotačky. My, novinári z pokrokovejšieho spoločenského systému, sme čakali na telefonické spojenie s materskou redakciou trasúc sa, aby sme stihli uzávierku. Spomínam si na počínanie môjich ruských kolegov, ktorí po stretnutiach zbornej komandy ako jediní zostali pokojne po zápase sedieť v tlačovom stredisku, zatiaľ čo my ostatní sme naháňali sekundy, len aby náš text dorazil načas do Československa. Na našu otázku, prečo sa tak neznervózňujú, sa nám dostalo vysvetlenia: Vo Vladivostoku to aj tak budú čítať až na budúci týždeň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Spomínam si, že denníky mali niekoľko vydaní /niektoré až päť/ a uzávierky v nich sa končili podľa technických možností od deviatej až do dvanástej hodiny v noci. Ak by sa informácia naozaj do daného vydania nedostala a na vine by bola subjektívna chyba, odskákal by si to šéfredaktor i redaktor.

 A dnes? Pohárové futbalové stretnutia, začínajúce sa pred deviatou hodinou večer a končiace o pol jedenástej, sa na druhé ráno nedočkajú uverejnenia.Dobre, futbal, hokej. Ale dvanásť mŕtvych? Môže sa nám stať, že sa na druhý z novín nedozvieme o začiatku tretej svetovej vojny. Však máme internet. 

Tomáš Kraus

Tomáš Kraus

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinár na dôchodku. Samostatný publicista obrázkového športového týždenníka Štart, ktorý už nevychádza Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu