Noviny

Autor: Tomáš Kraus | 21.12.2016 o 0:00 | (upravené 21.12.2016 o 11:39) Karma článku: 5,64 | Prečítané:  152x

Ľudia sa už bez nich zaobídu. Lebo sa zrodil internet. Patrím ku generácii, ktorá tento slogan nepovažuje za pravdivý. Jednak som „vyučený“ novinár s dlhoročnou praxou a potom – potrebujem v rukách papier. 

. Viem, evokujem touto myšlienkou jeho pejoratívne upotrebenie, ale aj  z môjho nie  príliš vysokého dôchodku, si ešte toaletný papier viem zadovážiť. /A aj kvalita novinového papiera sa zhoršila/. Utešujem sa aj tým, že aj po vzniku televízie sa tvrdilo, že  filmy, kiná zaniknú a ľudia budú sedieť doma pri sliepňavom svetle obrazovky. Nestalo sa a nemalo by sa to stať  ani novinám pri existencii internetu. Lenže prax ukazuje niečo iné. Pričom na vine nie sú  čitatelia, ale tí, ktorí z tejto profesie žijú. Novinári si sami podkopávajú stoličku pri svojom teraz už nie písacom strojí, ale počítači, ktorý ich čoskoro pripraví o chlieb náš každodenný. Neviem, či je to pravda, ale jeden môj postarší kolega, ktorý ešte pracuje, mi tvrdil, že  na tlačenej verzii pracujú slovom aj písmom dvaja mladí „ajťáci“, zvyšok „redaktorov“ pracuje na internetovej verzii denníka, zatiaľ čo tí dvaja „novinári“ preklopujú  virtuálnu formu informácii do papierovej podoby.

A výsledok?  Hrozná berlínska udalosť z vianočných trhov, ktorá sa odohrala o 20,32 minút, sa do denníka v nasledujúci deň nedostala, lebo bolo po uzávierke. Vedenie denníka sa môže na ďalší deň aj rozkrájať a venovať tejto  tragickej udalosti hoci celé vydanie, u mňa stratilo  tvár.

                Žijeme v dvadsiatom prvom storočí, ak sme vôbec v niečom pokročili, tak je to predsa rýchlosť prenosu informácií. Pamätám si, ako som na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Mníchove, a to bolo v minulom tisícročí, s otvorenými ústami sledoval mojich západonemeckých kolegov, píšucich na počítačoch počas  prestávky medzi prvou a druhou tretinou a tvrdili mi, že text putoval rovno do rotačky. My, novinári z pokrokovejšieho spoločenského systému, sme čakali  na  telefonické spojenie s materskou redakciou trasúc sa, aby sme stihli uzávierku. Spomínam si na počínanie môjich ruských kolegov, ktorí po stretnutiach zbornej komandy ako jediní zostali pokojne po zápase sedieť  v tlačovom stredisku, zatiaľ čo my ostatní sme naháňali sekundy, len aby náš text dorazil načas do Československa. Na našu otázku, prečo sa tak neznervózňujú, sa nám dostalo vysvetlenia: Vo Vladivostoku to aj tak budú čítať  až na budúci týždeň.

    Spomínam si, že denníky mali niekoľko vydaní /niektoré až päť/ a uzávierky v nich sa končili podľa technických možností od deviatej až do dvanástej hodiny v noci. Ak by sa informácia  naozaj do daného vydania nedostala a na vine by bola subjektívna chyba, odskákal by si to šéfredaktor i redaktor.

  A dnes?   Pohárové futbalové stretnutia, začínajúce sa pred deviatou hodinou večer a končiace o pol jedenástej, sa na druhé ráno nedočkajú uverejnenia.Dobre, futbal, hokej. Ale dvanásť mŕtvych? Môže sa  nám stať, že sa na druhý  z novín nedozvieme o začiatku tretej svetovej vojny. Však máme internet. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Zomrel Gene Cernan, posledný muž, ktorý kráčal po Mesiaci

Cernan strávil na povrchu Mesiaca 73 hodín. Astronaut mal slovensko-českých predkov.

EKONOMIKA

Štát sa háda s RegioJetom, kto má uvoľniť trasu do Košíc

Dopravca končí koncom januára.

EKONOMIKA

Odhalili daňový podvod so sušenými hríbmi

Spoločnosti zrejme predpokladali, že dodávka nebude podozrivá.


Už ste čítali?