Slovenská automobilová republika

Autor: Tomáš Kraus | 22.9.2016 o 10:57 | Karma článku: 2,83 | Prečítané:  574x

Spomínate si na końa Rocinanta, na ktorom sedával Don Quijot? Táto mršina bola terčom posmechu.Išlo o predobraz netradičného pohľadu na vtedajší estetický vzor, ktorý nezodpovedal stredovekým normám.

 Kôn bol v tom čase nielen   nositeľom praktickosti, ale  prezrádzal i vkus či  majetok  jazdca . Kôn bol vtedy tým, čím je dnes auto. Stredovekí rytieri vlastnili  ako dnešní  veľkopodnikatelia viac  štvornohých tátošov. Mali svojho vojnového koňa, schopného  niesť v sedle okrem hmotnosti jazdca i ďalších 120 kilogramov bojového výstroja, potom  stál v  maštali jazdecký kôn na voľný čas a ďalší slúžil  na nosenie osobného majetku. A podaktorí vlastnili  i výstavné kone určené predovšetkým na prehliadky.

Dokážem si predstaviť debatu mužov v stredovekom hostinci popíjajúcich medovinu o tátošovi, patriacemu bohatému hosťovi hodujúcemu pri susednom stole, ako chvália jeho postavu, šľachovité končatiny, výdrž, poprípade rýchlosť jeho cvalu. Informácie o parametroch si iba vymýšľali, nejestvovalo odborné porovnanie o akcelerácii, o zdvihovom objeme, maximálnom krútiacom momente, či dokonca spotrebe ovsa. Na pretras neprišiel ani rázvor, kubatúra či možnosti prídavných technických zázrakov, dopľňajúcich komfort v sedle.

Nuž jednoducho stredovek...

To, čo dnes vnímame ako samozrejmosť, je podľa môjho názoru úchylka. Príliš veľa sa zaoberáme predmetom, ktorý nemá slúžiť ničomu inému, len premiestňovaniu sa z bodu A do bodu B. Po prvý raz som sa stretol s týmto celkom nezdravým fenoménom pred mnohými rokmi. Moja finančná situácia mi nedovoľovala pomýšľať na kúpu nového auta a tak som stál pred maličkým fiatom päťsto, ktorého tachometer ako aj stav karosérie prezrádzali, že už má svoje najlepšie roky za sebou. Jeho majiteľ nenaštartoval motor, ale zapol rádio.  Bol prezieravý, pretože tušil, že vzduchom chladený hlučný motor i tak  prehluší melódiu z nekvalitného jediného reproduktora, schovaného kdesi v útrobách „limuzíny“. Mal som na výber. Buď budem počuť hudbu, alebo sa povozím. Kombinácia oboch neprichádzala do úvahy a majiteľ  talianskej „mršiny“  veril viac rádiu ako motoru.

A prešli desaťročia. Naše nároky v tejto oblasti   sú naprosto neúmerné reálnym potrebám vecičky, ktorá má slúžiť  iba tomu, aby ma premiestnila. Pokladám túto celú hystériu okolo automobilov za chorobu doby, v ktorej žijeme. V televízii sledujeme relácie, ktoré veľmi odborne, ale i s dávkou kvetnatosti, prislúchajúcej skôr oblasti erotike, popisujú štyri kolesá, tri pedále a jeden volant. Medzi týždenníkmi, mesačníkmi /čoskoro azda aj denníkmi/ nájdeme tituly, ktoré sa  zaoberajú výlučne automobilom. Ľudia, venujúci sa tomuto fenoménu doby  používajú slovník, ktorému vôbec nerozumiem.  Facelift, LED, roadstar, board kamera,diodové svetlomety,liatinové kolesá, turbodúchadlo, 4x4, park asistent a ďalšie desiatky technických novotvarov  by ma mohli obohatiť, keby som bol čo len trochu technicky zdatný. Keď sme už pri tom slove – obohatiť – na túto stránku mince sa spoliehajú  nielen výrobcovia, ale celé štáty, Slovensko nevynímajúc. Ba naopak, tak ako jestvujú v ríši „pegasov“    arabské  či anglické plnokrvníky, nájdeme medzi nimi i slovenského teplokrvníka. Rád by som navrhol  slovenskej vláde, chváliacej sa, že sme pokiaľ sa týka výroby automobilov na hlavu svetovou veľmocou, aby sme sa stali  slovenskou automobilovou republikou., to by mohol byť aj jej názov. Skratka SAR. Ak sa náhodou automobilový priemysel ocitne v kríze, Slovenská republika  sa dostane do bankrotu a celá plejáda politikov, ktorá preferovala  výlučnosť jednej priemyselnej oblasti na úkor všetkých ostatných, sa ocitne na ulici. Perspektíva, hodná   snov.

  A vôbec, celú tú mašinériu okolo áut považujem za jeden veľký švindeľ. Keď  silikónová krasavica odhŕňa plachtu nového typu auta na ženevskom autosaĺone, komentátor – odborník  sa nadchýňa skutočnosťou, že auto sa  oproti minulému typu zväčšilo o štyri milimetre, čo  prináša jednak nesmierny prínos v pohodlnosti pre pasažiera na zadnom sedadle a zároveň aj prirodzene vyššiu cenu. Veľmi ma poteší aj informácia, že  až doposiaľ starostlivo pred očami zvedavcov  schovávaný nováčik na našich cestách má akceleráciu o dve desatiny sekundy lepšiu ako jeho predchodca. Tento minimálny časový rozdiel ma stojí  dvetisíc EUR.

Z auta sa stáva technický zázrak. Skúsenému vodičovi ponúka predajca  automatický parkovací systém, automatické  brzdenie, sedadlá, ktorých pohyb  kopíruje cestu, GPS, dotykový displej, dokonca televízor, bluetooth, nemyslí však na to, že má pred sebou azda  zákazníka, ktorému  robí doma problém  zapnúť práčku. Poznám vodičov, ktorých náš moderný tátoš stál vďaka týmto  prvkom dvojnásobok  ceny „holého“ auta, no majú pritom problém s koordináciou  hodenia jednotky a ručnej brzdy, aby sa nezosypali z kopca, na ktorom stoja. Nemusím  azda zdôrazňovať, že  tieto komponenty sa síce v kabíne jeho auta nachádzajú, ibaže ich nikdy nepoužije.

A je tu ešte jeden prvok – veľkosť auta.  Arabské príslovie, že najkrajší pohľad  sa naskytne človeku z chrbta koňa  naznačuje, že  krása  výhľadu na svet je azda iná v prípade  islandského koňa  a z chrbta shirského  koňa,  vyznačujúcim sa  rekordným rastom. Všimol som si  zákonitosť, ktorej logike vôbec nerozumiem. Spozorovali ste, že  tie najväčšie autá  riadia spravidla  postavou najmä maličké ženy? Niekedy mám obavu, že za volantom nesedí nikto. Pochybujem, že tieto vodičky  vidia kde majú predné blatníky. Je pravdou, že   majetní ľudia sa na nás ostatných radi pozerajú zhora a keďže tieto kopy železa aj niečo stoja, môžu svoju povýšenosť deklarovať aj zo sedadiel  svojich „shirákov“.

Domnievam sa, že tak ako  sa skončila éra koní, ktorých krásu i rýchlosť obdivujeme už iba  na parkúroch či Veľkej padubickej, tak aj kult automobilov  sa skončí  na pretekárskej dráhe. Neviem kedy to bude a čo bude príčinou ich úpadku, ale perspektíva bankrotu SAR a najmá jeho sprievodného javu dozaista zmierni náš  smútok.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo zdravotníctva chce pohotovosti presunúť najmä do nemocníc, kde majú byť prepojené s urgentnými príjmami.

KOMENTÁRE

Aká môže byť cena za rušenie pohotovostí

Z reality sa nedá odmyslieť ani zneužívanie pohotovostí.


Už ste čítali?