Vynález skazy

Autor: Tomáš Kraus | 16.8.2016 o 0:00 | (upravené 16.8.2016 o 19:05) Karma článku: 4,86 | Prečítané:  237x

  Včera som mal mimoriadny deň. Pobral som sa do mesta a až v autobuse som zistil, že som si doma zabudol svoj smartfón.  Odrazu som si pripadal  ako menejcenný tvor...

 

                Teraz   je tomu presne 28 rokov, ako predstavil tento moderný zázrak ľudskej tvorivosti  Steve Jobs, vizionár, ktorý naozaj zmenil svet. Ale pozitívne? V USA zorganizovali výskum využívania inteligentného telefónu a vyšlo im, že priemerne otvorí toto maličké obdĺžnikové čudo každý deň jeho majiteľ 88-krát. Týmto počinom sa nám zmenšil svet na veľkosť na 3,5 palca. Prešli sme od veľkej obrazovky počítača, cez tablet až k smartfónu a v poslednom období sa dostávame dokonca ešte k menším  inteligetným hodinkám na zápästí.

   Včera som zistil, že nežijem v spoločnosti ľudí, ale vecičky, ktorú mám občas schovanú vo svojom vrecku, no  zväčša ju držím vo svojej dlani. Keďže som včera prežil pamätný deň, začal som si všímať svet vôkol seba nezaťažený naliehavosťou pripomínajúcou závislosť. No život v meste sa pre iných nezastavil a ja som odrazu pozoroval kritickými očami  ľudí, medzi ktorých som sa ešte predvčerom zaraďoval i ja sám.

     Čím viac funkcii nám v Silicon Valley  vymyslia, tým väčším otrokom sa stávame. Za vrchol ignorancie reálneho sveta považujem pohľad na dvojicu mladých ľudí, sediacich na káve, keď sa mladá pohľadná dievčina  obtierala o rameno svojho  priateľa, ktorý bol pohrúžený do obsahu internetu vo svojom smartfóne.  Podľa všetkého sa Jobsovi podarilo vpašovať do svojho vynálezu bróm, inak si to neviem vysvetliť.

 

                Vyšiel som z kaviarne do ulíc a všímal si život okolo seba. Prešlo sa od písmen k obrázkom.

Viete, čo je to megapixel? Pravdaže. A vedeli ste to aj pred 28 rokmi? No vidíte, ako sa vám zmenil svet. Už to nie sú iba Japonci, zaťažení na fotografovanie. Ulica žila megapixelmi. Fotografovalo sa všetko. Staré domy, kostoly, ruch v uliciach, prázdne lavičky. A najmä seba.  Hitom je selfie. Všímate si tú terminológiu? Opakujem – hitom je selfie. Vedeli by ste tú jednoduchú vetu preložiť, keby ste ju počuli pred týmto vynálezom skazy?  Ja pred kostolom, ja na lavičke, ja na ulici. Kto si tú fotografiu kedy pozrie? Kedysi, keď ste nemali poruke držiak na fotoaparát, ste aspoň poprosili okoloidúceho, aby vás „cvakol“. Dnes ste od ulice izolovaný, ste tu sám, opustený ako prst, ale vy  nepotrebujete nikoho. Ba ani ľudské slovo k vám nedoľahne, pretože, ak sa cítite osamotený, dáte si do  uší slúchadlá a počúvate  nahlas nejakú kapelu. Môžete mať smolu, nepočujúc na križovatke prichádzajúce auto a zostane po vás iba to selfíčko...

V električke si pustíte video z youtube, na WC korešpondujete  na facebooku, večer v posteli  si čítate  knihu v elktronickej podobe. Spomeniete si na Ladove ilustrácie Dobrého vojaka Švejka? Prosím, že neviete o čom hovorím?  Aha, vy ste čítali Švejka len tak, bez ilustrácii. Kedy ste naposledy držali v rukách  časopis či noviny v papierovej podobe?  Vám vôbec neprekáža, že sa dozvedáte o dianí sveta v útržkovitej podobe. Máte pred očami odhalený prsník celebrity z vyhľadávača, zabudli ste si však prečítať, že pri atentáte v Bagdade zomrelo 175 ľudí.

  Žijeme v triapolpalcovom svete. „Ajťák“ si domov nosí aj prácu. Akurát, že prejde z jednej obrazovky na druhú.  Už si predstavujem lekára, ako pri veľkej vizite oznamuje svojmu pacientovi: Dnes mám veľa práce, nestihnem vás poriadne vyšetriť,  popoludní sa oblečte, zoberiem vás domov a tam si na vás nájdem čas. Prosím? Že to nejde? Keď to ide v jednej profesii, musí sa to predsa dať i v inej. Rodina technologického guru trpí. Deti vyrastajú bez otcov, manželky si  líhajú do spální ohŕdnuté. Porazil ich Apple.

Výsledkom je, že nám preteká život medzi prstami.  Každých šestnásť minút sa ocitáme vo virtuálnom svete.  Zajtra už nebudeme vedieť, čo sme sa dozvedeli   zo smartfónu včera. O tridsať rokov by sme si radi spomenuli na hladkú pokožku  dlane  svojej  obdivovateľky z kaviarne, no už bude neskoro. Zatiaľ vymeníme zo desať smartfónov, až prídeme k tomu poslednému, jednoduchému „tlačítkovému“, pretože  technika postúpi a my jej už nebudeme stačiť.

 A to sme ešte nehovorili o základnej funkcii tohto aparátu: o telefonovaní.  Namiesto stretnutí v kaviarni, či návšteve u vás doma, riešime svoje i svetové problémy  cez  mikrofón a slúchadlo. Pravda, máme na výber, rozhovor si dáme nahlas a môžeme  riešiť veci v trojici, štvorici, akoby sme boli spolu na pive.

                               Skončime s tým, kým nebude neskoro. Z včerajšej menejcennosti som prešiel k prevedčeniu, že  zatiaľ čo  ja žijem,  zvyšok sveta iba  prežíva.  Najkôr doma zruším všetky aplikácie, medzi kontaktami bude iba  číslo 112 a blízki príbuzní a pri prechádzke sa budem pozerať na  zelené stromy, na ktoré som pri  svietiacej maličkej obrazovke tento rok zabudol.

   Prosím? Že to nedokážem? Asi nie. Ale za pokus to stojí, no nie?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?