Čo mi dnes dáva futbal?

Autor: Tomáš Kraus | 15.7.2016 o 19:17 | (upravené 15.7.2016 o 19:34) Karma článku: 2,71 | Prečítané:  254x

  Mám za sebou temer celý mesiac intenzívneho sledovania futbalu na najvyššej medzinárodnej úrovni. V mojom živote tak profesionálnom ako aj privátnom hral nemalú úlohu. Som totiž športovým publicistom na dôchodku.

            Čo mi dnes dáva futbal?

 

          Až do roku 1990, keď zanikal obrázkový športový týždenník Štart, v ktorom som viac ako dvadsať rokov pôsobil,  myslím že nebol v Bratislave dôležitý futbalový zápas, na ktorom by som  sa ako divák nezúčastnil. Nikdy som nebol fanúšikom, futbal ma zaujímal ako hra, bavil ma...

Bavil ma deväťdesiat minút. Mám návrh: V súčasnom takticko-strategickom ponímaní by som si prial, aby sa stretnutie začínalo od šesťdesiatej minúty. V tom čase zvyčajne padne prvý gól, prehrávajúce mužstvo vystrieda prvého hráča, tréner od základu  zmení taktiku, z obrancov sa stávajú útočníci a divák má odrazu o zábavu postarané.  Štatistika o držaní lopty sa rapídne mení,  počet prihrávok z 980: 730 už prestáva byť zaujímavá a počas posledných tridsiatich minút  zápasu pribudne len zopár prihrávok  na oboch stranách.

Pristavme sa  pri taktike. My sťa dôchodcovia si dokonca pamätáme, že sa hralo  na troch obrancov, dvoch záložníkov a až  piatich útočníkov. Potom prišiel systém 4-2-4, neskôr, 4-4-2 a teraz je moderná  hra na jedného útočníka. Čo to vravím útočníka.Kedysi vedel dávať góly, ale teraz je jeho úlohou  viazať na seba dvoch obrancov, čím sa uvoľňuje priestor  na ukončenia ofenzívneho trápenia sa pre hráčov za ním. Lenže tí to dobre nevedia, takže zvyčajne sa obracajú čelom ku vlastnej bránke a prihrávajú si donekonečna, až lopta skončí  u brankára na opačnej strane ihriska. A všetko sa začína odznovu.

            Ešte šťastie, že na zaháňanie nudy počas úvodných krátkych šesťdesiatich minút tu máme sprievodné slovo. Ale začnime vizuálnou stránkou veci. Trebárs bozkávaním rúk brankárom, alebo pohľadom na hulákajúci dav, či ešte lepšie  jeho  detailu, keď pomaľovaný  fanúšik prejavuje nadšenie   z toho, že sa objaví  na obrazovke nad štadiónom hoci je tak zmenený, že sa spoznáva len on sám.  Ja ako nestranný divák mám mať  z toho tiež nesmierny zážitok...

      No prejdime ku odbornému výkladu. Každý športový komentátor sa oháňa legendárnym Karolom Polákom. Jeho kultúra slova, farba hlasu i príprava je vraj pre nich príkladom, ktorého sa držia. Nedarí sa. Frekvencia slov a najmä ich obsah sa ani zďaleka nepodobajú tomu, čo predvádzal ich vzor. Nesmierne si vážim nášho najprominentnejšieho súčasného  športového  komentátora, len by som ho namiesto pred mikrofón poslal do cirkusu, aby tam predvádzal, čo všetko má v hlave.  Ja ako priemerne inteligentný človek obdivujem muža, ktorý si pamätá, že v roku 2008  kopol dotyčný futbalista na juniorskom šampionáte ľavou nohou taký istý gól, ako sa mu to podarilo v roku 2015 v inej súťaži , ibaže sa sám seba pýtam na dve veci: prečo to potrebujem vedieť a navyše prečo práve v tejto chvíli, keď už predmetom môjho záujmu a nanešťastie i záujmu kameramana je niečo celkom iné. Navyše, ani pri najlepšej vôli si to v danej chvíli  neviem overiť a opýtam sa sám seba, či nekecá... To predsa Karol Polák nerobil! Akoby sa  nikto súčasných komentátorov neučil, že menej je niekedy viac, že televízia je predovšetkým  vizuálny prostriedok...

A keďže  ten príval slov nestačí,  pridáva sa ko – komentátor. To prosím nekokcem a ani nechcem byť pejoratívny. Odborník naslovovzatý, človek, ktorý vidí viac ako ja, ako komentátor,  ba ako celý svet. A ešte ako to vidí! A notabene ako hovorí!  Najmä ten jeden. Tých novotvarov, nezmyselných viet, horizontálno-vertikálnych  šírkových  prihrávok,slovných spojení do viet, ktoré ani pri najlepšej vôli nedávajú zmysel. Mali sme v redakcii zástupcu šéfredaktora, voľakedajšieho prominentného rozhlasového reportéra  v rozhlase Štefana Mašlonku. Keď som v článku použil slovo, ktoré sa mu nepozdávalo,  postával som tri hodiny v jeho pracovni  a on mi argumentoval, prečo som to slovo zle použil. Pán Mašlonka je už mnoho rokov na pravde božej , no keby mala  poúčať nášho ko-komentátora práve táto legenda, ešte i teraz  by prešľapoval v jeho pracovni a počúval, čo do kultúry jazyka určite nepatrí. Azda si robí audio záznam a dodatočne tým  chce ukončiť dizertačnú prácu, len sa pýtam, prečo mám na nej participovať práve ja. Pýtam sa trebárs čo je to medzipriestor? Priestor medzi čím a čím? Ak mi režisér prenosu ponúkne celkový záber na ihrisko, vidím na štyridstiatich metroch  20 potulujúcich sa hráčov uprostred  ihriska, ale žiadny medzipriestor tam nevidím. Ak ho vidí tréner, má na to právo, ja ho nemusím vidieť a ani o ňom nechcem nič vedieť.

Pri sledovaní športového prenosu rakúskej televízie, počas ktorého ma komentátor neohuruje svojimi znalosťami a necháva mi priestor na vlastný názor sa pristihujem pri tom, že zaspávam po neskorom prenose akosi pokojnejšie.

            Ale vrátim sa  na chvíľku ešte na krásny zelený trávnik. Je na ňom čo obdivovať. Presné prihrávky  na vzdialenosť 50 metrov, dokonalé spracovanie lopty, výskok Ronalda, schopnosť hráča obísť súpera na jednom metri, kondícia, umožňujúca šprintovať cez celé ihrisko v deväťdesiatej minúte pri vedomí, že hráč má za sebou   celú ťažkú sezónu a o tri týždne  sa mu začína opäť dlhodobá súťaž. Klobúk dolu.

            Napriek občasnej nude, futbal je krásna hra. Sportu zdar a futbalu zvlášť, hovoril kedysi pán Vít  Holubec.  S čím sa bude lúčiť budúca generácia? Azda vertikálno-horizontálnou šírkovou prihrávkou. No nazdar...

 

Tomáš Kraus

Bývalý športový publicista

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?